Dve dekády na scéne tohto roku oslavujú aj chicagskí GORGASM. Medzi fanúšikmi brutálneho amerického death metalu ide o uznávaný pojem, ktorý sa síce často boril s početnými zmenami v zostave, napriek tomu však koncertne pobehal nielen rodnú hrudu, pred niekoľkými rokmi na európskom turné zavítal aj do Žiliny. (Tam bol poctený klasickou nepočetnou návštevnosťou, ale na Slovensku je to tak.)

Hlavným ťahúňom spolku je už od roku 1994 gitarista a vokalista Damian „Tom“ Leski, ktorého na štvrtom dlhohrajúcom albume, vydanom 31. júla u sľubne sa rozbiehajúcich kalifornských New Standard Elite, sprevádzajú bubeník Kyle Christman, gitarista Ryan Saylor a basák/vokalista Anthony Voight. Damian sa ako vokál činí aj v reaktivovaných BROKEN HOPE + má ďalšie záväzky rovnako ako zvyšok zostavy, ale to tu zas také podstatné nie je. Stačí spomenúť, že všetci traja hrajú v indianských SARCOPHAGY (album „The Summoning“, 2012).

Na novinku GORGASM sme tentokrát nečakali osem rokov, ako to bolo v prípade predošlej veci „Orgy Of Murder“, trinásťskladbová, necelých 40 minút trvajúca súprava bola „pod strechou“ už po čosi vyše troch. Stačí si pozrieť obal a názvy skladieb a možno vyvodiť záver, že Leski v BROKEN HOPE spieva rozhodne lepšie texty než „doma“, u BH je to samozrejme gore až za roh, ale tak akosi na vyššej úrovni. Tu je to „sex, murder, gore, perversion, torture“ s dôrazom na všetky oplzlosti a ohavnosti, ktoré sa dajú urobiť ženskej, najlepšie asi prostitútke. Tieto puberťácke nápady už mocne vadia, byť toto nejaká nová kapela, ani sa tým nezaoberám, ale GORGASM som začal počúvať pred mnohými rokmi, takže toto „zo starej známosti“ beriem na milosť.

Hudobne ide o vydarené dielo, tu je všetko v poriadku. Hutný a dosť technicky podaný, zároveň veľmi natlakovaný a útočný brutálny death metal. Na viacerých miestach vyznieva ako potomok SUFFOCATION, mixnutý temnou kalifornskou školou, reprezentovanou DEEDS OF FLESH, a domácou chicagskou tradíciou, v prvom rade FLESHGRIND. Rovnako ako oni aj GORGASM dávajú pomerne výrazný priestor melódiám a ladným harmonickým štruktúram. Album buduje hlavne na rýchlych tempách a náklepoch, popri tom je tu aj zdravá (skôr symbolická) dávka mlátenia slamy. Vokály sú prevažne hlboké, growlové, dôrazné a útočné, Leski je tu doma, jeho prejav je teda o dosť istejší než v BH. Zvuk a atmosféra albumu sa nesú v temnom, zlovestnom zafarbení, použité intrá sú skôr vulgárneho až snuffového charakteru, proste GORGASM sa to páči takto.